top of page

SƐNEA AKWANKYERƐ KA Adwene mu AKWAHOSAN


Obiara nya adwennwen, nkokoaa mpo. Nanso, adwennwen dodow a obiara te no gyina nneɛma a atwa ne ho ahyia, tebea, ne onipa so. Wɔ tebea a ɛyɛ adwennwen mu no, nipadua no ma adwennwen mu nkwaadɔm te sɛ adrenaline ne cortisol fi nipadua no mu, na ɛka nipadua no nneyɛe tẽẽ. Ebia wubehu sɛ sɛ wo ho yeraw wo a, wo koma bɔ kɔ soro, na wufi ase fifiri. Ɛtɔ da bi a adwennwene betumi ayɛ ade pa - a ɛbɛboa wo ma woawie adwuma a wotwentwɛn so wɔ ho no. Nanso ebetumi ayɛ tumi bɔne nso. Nea enye koraa no, ebetumi abɛyɛ nea enni sabea na asɛe w’adwene.


Eustress, a ɛno ne nea adwene ne nneyɛe ho animdefo frɛ no “adwennwen pa”, ne adwennwen a yɛte nka bere a yɛn ani agye no. Ɛyɛ ntini a wote nka ansa na roller coaster akɔ fam anaasɛ woakɔ date a edi kan. Adwennwen pa ma asetra yɛ anigye na ɛyɛ anigye. Ɛsan nso nya adwenemyare so nkɛntɛnso pa, ɛhyɛ nkurɔfo nkuran ma wogye nsɛnnennen pii, wɔnte anigye ne apɔwmuden nka, na wɔma wɔn adwene tu mpɔn.


Adwennwen a ɛkanyan nkate bɔne no so nyɛ mfaso kɛse mma w’adwene mu akwahosan. Ebia nnipa binom nya nipadua mu nneyɛe te sɛ yafunu mu yaw, tiyɛ, ne nna a wontumi nna, bere a nkate mu mmuae a wɔde ma wɔ adwennwen ho no bi ne abufuw, dadwen, ne ahotoso a enni hɔ. Suban ho mmuae afoforo bi ne nsakrae a ɛba wɔ adidi mu, nnipa a wɔtwe wɔn ho fi afoforo ho, ne nnuru a wɔde di dwuma mu. Saa sɛnkyerɛnne ahorow yi ba bere tiaa bi mpo mu.


Nea enye koraa ne adwennwen a ɛtra hɔ kyɛ a ɛtwetwe da biara da asetra, a wonim no sɛ adwennwen a enni sabea. Dodow a nipadua no kɔ adwennwen mu kyɛ no, dodow no ara na ɛma adwennwen hormone ahorow pii fi mu. Ne saa nti, nipadua no mu nneɛma fi ase sɛe, na ɛnam so sɛe adwene ne nipadua mu akwahosan. Nneɛma bi a efi adwennwen a enni sabea mu ba ne dadwen, adwenemhaw, aduan mu nsɛm, ɔhaw ahorow a ɛfa adwene a wɔde si biribi so ne nkae ho, mu duru a ɛkɔ soro, komayare, akisikuru, ne nea ɛkeka ho.


Wɔ saa akwan yi so no, adwennwen de bere tiaa ne bere tenten mu nsunsuanso ba. Wɔ wiase a adwennwen ahyɛ mu ma a yɛwɔ mu no mu no, akwan abien bi a yɛbɛfa so atew so na yɛatra ase a ahobammɔ ne apɔwmuden wom ni.


1. Di adwennwen no ho dwuma: Kyerɛ nea ɛde adwennwen ba no yiye, fa akwan horow di dwuma, na yɛ nhyehyɛe a wode bedi ho dwuma. Eyi betumi afa nhyehyɛe a wɔbɛyɛ anaasɛ nnwuma bi a wɔde bedi kan so.


2. Nya abusuabɔ a emu yɛ den: Wo ne nnipa a wubetumi abisa mmoa wɔ ahohia bere mu no nya abusuabɔ a emu yɛ den. Mpɛn pii no, abusuabɔ a awuduru wom betumi de adwennwen aba, enti ɛtɔ mmere bi a, ebia ɛho behia sɛ wotwa nnipa.


3. Gye w’ahome: Dae ho hia ankasa. Da yiye (wɔhyɛ nyansa sɛ nnɔnhwerew 7-8). Wɔada no adi sɛ yoga, nsusuwii, ne nneɛma afoforo a ɛma obi ho dwo no ma adwene tu mpɔn na ɛtew adwennwen so nso.


Sɛ edu da no awiei a, adwennwen rennyaw yɛn da, efisɛ ɛyɛ ade a ɛho hia na ama yɛanya nkwa. Nanso, adwennwen a ɛtra so da biara da no nyɛ nea ɛfata na ebetumi asɛe akwahosan ne yiyedi afã horow nyinaa. Sɛ na bere a wuhu sɛ adwennwen resɛe w’asetra a, ebia ɛbɛyɛ sɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ sɛ wobɛyɛ nsakrae bi wɔ w’asetra mu.


 

Nneɛma a wonya fimu:


Comments


bottom of page